VÄZBA TOHTO ŽURNÁLU JE HRDZAVÁ SŤA KOŽUCH STAREJ LÍŠKY, KREHKÉ STRANY__
NAŽLTLEJŠIE NEŽ JEJ PREHNITÝ CHORĽAVÝ CHRUP, NUŽ ALE ČO JEHO OBSAH?__
DOMNIEVAM SA, ŽE DUŠA ŽURNÁLU JE STÁLE KŔČOVITE SCHÚLENÁ VO SVOJEJ SCHRÁNKE.__
MÁ STRACH? MYSLÍM, ŽE NIE. KTOSI MI TOTIŽ
POŠEPKAL, ŽE TÁ DUŠA LEN VYČKÁVA.__
__________________________________________________________________________________________________

Môj život je jednotvárny. Poľujem na sliepky a ľudia poľujú na mňa.__
Všetky sliepky sú si podobné a všetci ľudia sa navzájom podobajú.__
Tak trochu sa nudím. No ak si ma skrotíš, môj život bude akoby ožiarený slnkom.__
Spoznám zvuk krokov, ktorý bude iný ako všetky ostatné.__
Tie ostatné kroky ma zaháňajú pod zem. Tie tvoje ma privolajú z nory ako nejaká h u d b a.__
Antoine de Saint-Exupéry, M a l ý p r i n c__
__________________________________________________________________________________________________

J E D Á L N Y _L Í S T O K__



S láskou Vaša šéfkuchárka__
M a r t a__
__________________________________________________________________________________________________

Túžim

5. září 2015 v 19:48 | Fox Bonesová |  Zbierka nárekov
[2]
Poznaním človek otvára priechod vlastným pocitom, emóciám a novonabudnutým túžbam. Túžba, to by mal byť pocit, ktorý v jeho vnútri vyvolá nepoznané, avšak nedá sa povedať nepríjemné, ba skôr tlmené brnenie, plynulo prúdiace každým nervom či orgánom. Spočiatku ho pocit jemne nadnáša, vlny rozlievajúce sa do všetkých dutín pozvoľne omývajú jeho vnútro. Netrvá dlho, než prepadne hrejivej bázni a slastne zaplesá s každým ďalším nádychom, ktorý ešte väčšmi rozprúdi teplo nového pôžitku. A človek, neuvedomujúc si, ako rýchlo v ňom narastá pocit po poznaní len ďalej dýcha, čoraz dychtivejšie a odvážnejšie, pričom s každým ešte ráznejším krokom povzbudzuje túžbu k tomu, aby ním mohla ešte väčšmi manipulovať.

Až po nejakom čase si všimne, ako jeho žalúdok stráda na úkor pľúc a nepoddajný hlad zahatá myšlienku poznania a on pokorne, vôbec netušiac, že hlad je len zámienkou k tomu, aby slabá túžba zosilnela, nedbavo nakŕmi svoje telo dosýtosti, a neprestáva ani v okamihu, keď už je žalúdok naplnený po samí okraj, až svoj obsah nekontrolovateľne vyvrhne jediným možným smerom. Opäť prázdny a stále slabší začína byť človek znateľne podráždený. Už nedýcha len pre svoje vlastné telo, no navyše v sebe kŕmi parazita.
Neprejde deň, kedy by ho neuhasínajúci hlad a pocit bezútešnosti nedoháňal až na pokraj šialenstva. Práve šialenstvo stojí za jeho ďalším počínaním. Vôbec netušiac, poznačený intenzívnou bolesťou, človek v jednom okamihu ocitne sa uprostred niečoho, čo sám nevie opísať, hoc len laicky. Je teda samozrejme zvedavý.
Nakoniec sa predsa len rozhodne opustiť brány zdravého rozumu a zamieri vstriec holej ilúzii, vidiny lepšieho - avšak falošného a krehkého šťastia. Nič sa predsa nemôže pokaziť, pretože osud to tak chcel, pretože to je dosť dobrý dôvod, ktorý môže túžiaceho človeka ospravedlniť. Domnienka však vždy nemusí klíčiť práve z pravdy. Pažravá človečia myseľ si to bohužiaľ už neuvedomuje. Myšlienky, fantázie a tie najnepredstaviteľnejšie ilúzie túži posunúť za hranice abstraktného umenia svojej predstavivosti a tá maličká túžba, ktorá z neho čerpala postupne každý kúsok zdravého rozumu je teraz zmenená na nepoznanie. Obrovská, uslintaná beštia, ktorá sa pred ničím ani nikým nezastaví. Ničí všetko, čo človek stihol v jej priaznivej neprítomnosti nadobudnúť a nehľadí na to ako drzo rúca celé múry jeho snahy budované dlhé mesiace, roky, dekády...

Najhoršie na tom je, že človek nie je schopný zastaviť ju ešte predtým, než všetko to dobré zničí, pošliape, znesvätí. On si vlastne ani neuvedomuje, že o niečo prichádza, zistí to až v tedy, keď už je po všetkom - keď sa túžba konečne zhmotní a opustí jeho vyslábnuté telo, keď už je prineskoro.

Pomaly sa obzrie za seba, na tú pustú planinu, na ktorej sa kedysi rozpínal pevný dlhý múr, ten múr, ktorý nakoniec síce nevedomä, no predsa len vlastnými rukami zhodil aby za ním poznal ten pravý význam slova "túžiť".
Ani vo sne by ho nebolo napadlo, že ten prázdny, absolútne nijaký pocit bez zápachu či chute má nakŕmiť jeho ochabnuté svaly a riedke popraskané kosti a preto upadne do zúfalstva. Už nikdy nebude mať silu opäť túžiť. Už nikdy opäť nevybuduje ten silný múr, ktorý v ňom odrážal jeho vlastné odhodlanie, všetky tie roky snahy a tvrdej driny. Po tak dlhom čase človek chtiac či nechtiac veru zabudne, čo vlastne za tou stenou z kameňa ukryl. Chce si spomenúť, no všetko sa mu javí čoraz zahmlenejšie.

Teraz už je celkom jasné, že ten múr predsa len predstavoval túžbu po poznaní.
Aby ho jeden prebúral, musel zničiť všetko, čo kedy dosiahol, vybudoval, nadobudol.
Túžba, to je veľmi silný dynamit.
Pustá planina, prázdna schránka, tupý pohľad a nijaké ďalšie poznanie.

Túžba, to je len iný slang pre sklamanie...

- Fox Bonesová
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama